4. Ako vyžiť z našich príjmov


4. Ako vyžiť z našich príjmov

V roku 1985 som sa zoznámil s istým ruským baptistom, ktorý bol v Bratislave na návšteve. Porozprával nám zaujímavú príhodu. Stalo sa to v Leningrade, obliehanom Nemcami. V meste bol nedostatok a hlad. Ľudia, ktorí vďaka svojmu zamestnaniu prišli do styku s verejným zásobovaním, boli na tom ešte relatívne dobre. Náš priateľ však pracoval v múzeu, nemal známych v predajniach potravín ani na úradoch. Zdalo sa mu, že v tejto situácii pomôže jedine zázrak – ako veriaci človek sa z celej duše modlil a prosil Boha o pomoc. V ktorýsi deň, keď sa zdalo, že jeho trápenie dosiahlo vrchol, robil poriadok v sklade múzea a natrafil na veľké vrece. Otvoril ho a s prekvapením zistil, že je v ňom proso pre vtákov. Vrece prosa mu pomohlo prežiť obdobie najväčšieho nedostatku bez vážnej ujmy na zdraví.

Náš ruský priateľ porozprával tento príbeh ako dôkaz Božej starostlivosti. Nás zaujíma tento príbeh predovšetkým v súvislosti s otázkou, ako prežiť pri stúpajúcich cenách potravín. Vo všetkých civilizáciách okrem našej základom výživy boli a sú obilniny. Obilniny tvoria 60 až 80 % energetického príjmu u všetkých starých národov rovnako aj dnes v krajinách tretieho sveta. Obilie obsahuje okolo 80 % polysacharidov, okolo 10 % bielkovín a niekoľko percent biologicky veľmi hodnotných tukov (ovos, ovsené vločky až okolo 6 %). Okrem toho obsahuje cenné minerály a vitamíny. Každé obilné zrno je dokonalá konzerva, ktorá je vo vhodných podmienkach skladovateľná celé roky bez výraznej straty biologickej hodnoty. Obsahuje väčšinu potrebných živín v ľahko stráviteľnej forme. Vďaka týmto vlastnostiam v normálnych časoch je hlavnou zložkou stravy a v ťažkých časoch, v prechodnom období iba s minimálnymi doplnkami umožňuje prežitie.

Ako sme povedali, u nás väčšinu energie prijímame vo forme tuku a mäsa. Aký to má vplyv na náš rodinný rozpočet? Vieme, že na výrobu mäsa potrebujeme mnohonásobne viac ornej pôdy ako na vypestovanie rastlinnej potravy s rovnakým obsahom energie. Pripočítajme k tomu ďalšie okolnosti: na výrobu mäsa potrebujeme viac ľudskej práce, viac energie, zložitejšiu technológiu a drahšie stroje. Tieto skutočnosti sa prirodzene odrážajú aj v cene mäsa. Ak v súčasnosti kilogram pšenice stojí okolo 5 Kčs, cena mäsa je podľa druhu desať až dvadsaťkrát vyššia, pritom 100 g mäsa práve tak ako 100 g obilia znamená približne 1700 kJ (400 kcal). Kilogram sóje stojí len zlomok ceny kvalitného bravčového mäsa a pritom obsahuje asi trikrát toľko kvalitných bielkovín.

Z toho je zrejmé, že zvyšovanie cien potravín oveľa väčšmi postihuje rodiny s vysokou spotrebou mäsa ako vegetariánov či rodiny s nízkou spotrebou mäsa. Zvýšené ceny mlieka a mliečnych výrobkov postihujú síce všetkých, treba však poznamenať, že pre zdravie ich stačí konzumovať v pomerne malom množstve. Nemecká norma odporúča napr. pre dospelých okolo 3 dl mlieka alebo ekvivalent v syroch (asi 30 g), nie liter denne, ako to bývalo u nás. Odporúčané množstvo vajec je 3-4 kusy za týždeň. Okrem toho zdraželi rozličné továrenský vyrábané napolitánky, keksy, cukrovinky, čokoláda, konzervy – tieto nemajú nič spoločné so zdravou výživou, lebo obsahujú umelé sladidlá, farbivá, konzervačné prostriedky atď. Navyše sú to „prázdne kalórie“ bez biologicky aktívnych látok.

Z tejto stručnej analýzy je jasné, že bez ujmy na zdraví môžeme vynechať alebo značne obmedziť práve najdrahšie potraviny. Nášmu zdraviu to môže jedine osožiť. Tým by sme odstránili nebezpečnú anomáliu našej výživy, pri ktorej väčšina prijatej energie v strave je živočíšneho pôvodu. T. Husák v knihe „Lidstvo pred rozhodnutím“ uvádza zaujímavý fakt. V povojnovom Nemecku, postihnutom nedostatkom potravín, sa za celé roky nevyskytol ani jeden prípad úmrtia na infarkt!
Nechcem propagovať vegetariánstvo – v dohľadnom čase ostane záležitosťou malého percenta ľudí. Zo súčasných vedeckých poznatkov nevyplýva potreba vylúčiť mäso, lež ho obmedziť, ako aj postarať sa o to, aby sme väčšinu energie prijímali vo forme polysacharidov, najmä obilnín.

Pri dnešnej hladine cien sa štvorčlenná rodina s neveľkými príjmami len tak-tak drží nad hladinou. Ďalšie zvýšenie cien, ktoré sa nedá vylúčiť, by ju mohlo existenčne ohroziť. Ozdravenie našej výživy v zmysle vyššie uvedených zásad, môže zachrániť pred zruinovaním nielen naše zdravie, ale aj našu peňaženku.
Bolo by zaujímavé vyrátať náklady na stravu pri bežnom spôsobe výživy a porovnať ich s nákladmi na výživu podľa našich zásad. Ceny sa však stále menia, preto hodnoty vypočítané v čase po vyjdení knižky. Preto navrhujem, aby si čitateľ urobil tento výpočet sám – v rodine, v školskom krúžku varenia, na hodine základov rodinnej výchovy, v klube zdravej výživy. Pre zjednodušenie výpočtu stačí rátať iba základné položky (náklady na bielkoviny, tuky a sacharidy), v ktorých sa bežný spôsob výživy odlišuje od nášho modelu výživy.

Like it.? Share it: