5. Základom zdravia je psychika

V Slovenskej televízii sme mali možnosť sledovať seriál Mojich sedem zázrakov. Vedci, umelci aj radoví občania hovorili o veciach, ktoré sa im javia v našom reálnom svete najobdivuhodnejšie.Keby som mal na túto tému hovoriť, určite by som spomenul obdivuhodnú súhru medzi človekom a prírodou, ktorá mu slúži ako potrava. Pred sebou mám prehľadovú schému biologických transformácií, ktoré prebiehajú v bunke. Schéma sleduje postup metabolizmu tukov, sacharidov, bielkovín a iných živín, jednotlivé medziprodukty biochemických premien a zároveň ukazuje aj ostatné látky, ktoré sa na týchto procesoch zúčastňujú. Vyznačuje aj produkty vnútornej sekrécie, pomocou ktorých organizmus reguluje tieto procesy. Odlišnou farbou sú vyznačené transformácie prebiehajúce v jednobunkových organizmoch, vyšších rastlinách a živočíchoch, ako aj cesty regulačných zásahov. Aby schéma nenarástla do nezvládnuteľných rozmerov, zachytáva z dobre známych a opísaných asi dvetisíc enzýmov iba osemsto; skutočný počet enzýmov je niekoľkonásobne vyšší. Napriek tomu, schéma je neporovnateľne zložitejšia, ako schéma reakcií veľmi zložitej chemickej výroby. Má plochu asi jedného metra štvorcového a je pokreslená tak husto, ako dopravná mapa Európy.

Priznám sa, že koľko ráz pozriem na túto schému, toľko-ráz ma fascinuje. Môj údiv rastie, keď si uvedomím, že náročnému biochemickému systému obsiahnutému v každej bunke zodpovedajú rovnako zložité biochemické systémy v bunkách desiatok a stovák kultúrnych rastlín a iných organizmov, ktoré tvoria našu stravu. Všetky tieto tisíce živých organizmov sú navzájom zladené tak, aby si v určitom hierarchickom usporiadaní mohli navzájom slúžiť ako potrava.

Akákoľvek ľubovôľa, akékoľvek šarlatánske alebo násilné zásahy do tohto perfektne vyladeného systému majú za následok najprv funkčné, neskôr pri dlhodobom opakovaní katastrofické následky. O tom nás presvedčili neodborné pokusy zasahovať do tohto systému zvonka, nahradiť prírodné látky syntetickými, „vylepšiť“ prírodu pomocou umelých hnojív, umelých prísad, konzervačných prostriedkov a iných chemikálií. Vyvinuli sme látky, ktoré často nemajú bezprostredné negatívne účinky, ale pri dlhodobom používaní a hromadení škodlivých vplyvov spôsobujú vážne poruchy.

Mladá a neskúsená veda 19. storočia bola presvedčená o svojej neobmedzenej možnosti premieňať svet. Človek 20. storočia zovšeobecnil tento princíp a domnieval sa, že ak dodá telu nejaké bielkoviny, sacharidy a tuky plus prídavné látky, môže robiť so sebou, čo chce. Myslel si, že sa môže prekrmovať mäsom a pochúťkami, že môže upravovať potraviny tak, ako to vyžadujú záujmy obchodu (trvanlivosť, svieža farba a chuť dosiahnutá chemikáliami, denaturované potraviny, ako biela múka a biely cukor). Dramatické rozšírenie civilizačných chorôb nás muselo presvedčiť, že sme sa mýlili.

Jeden z veľkých priekopníkov modernej vedy, lord Francis Bacon, napísal na úsvite novoveku: „Človek môže ovládať prírodu len vtedy, ak rešpektuje jej zákony.“ Akékoľvek pôsobenie na vlastné telo alebo na prírodu musí ísť v smere prírodných zákonov, musí byť v súlade s nimi, v opačnom prípade dochádza k pomalej alebo rýchlej deštrukcii seba aj prírody.

Človek očistený týmito skúsenosťami prežíva kopernikovský obrat: uvedomuje si potrebu pozitívneho prijatia zákonov prírody. Rodí sa nový vzťah úcty, lásky a vďačnosti.

Udivujúca harmónia medzi ľudským organizmom a prírodou vedie k prekvapujúcemu záveru, že príroda je utvorená s ohľadom na človeka. Je prejavom láskyplnej starostlivosti o naše zdravie. Brokolica a cesnak, pšenica a proso, harmanček a materina dúška produkujú desiatky látok potrebných pre náš rast, pre odolnosť nášho tela, pre dobrú funkciu našich nervov, pre podporu nášho imunitného systému, pre výživu nášho mozgu. Narodili sme sa ako členovia svetového spoločenstva živých organizmov, ktoré je solidárne a pripravené postarať sa o naše potreby. Má dostatok látok na utíšenie a povzbudenie, dosť liekov na srdce, pľúca aj žalúdok, dáva nám k dispozícii stavebné látky pre rast tela, sacharidy ako zdroj energie, ochranné látky pre zachovanie nášho zdravia. Poskytuje víno pre potešenie, ľubovník pre posilnenie vyčerpaného tela, materinu dúšku proti zlým myšlienkam a pamajorán pre chvíle, keď na nás dolieha zármutok.

Celé bohatstvo je pre nás. Je to dar, ktorý nás môže urobiť trvalé šťastnými. Musíme však rešpektovať určité pravidlá hry, ktoré nám nevnucuje niekto zvonku, ale sú zakódované v našich bunkách, sú časťou našej osoby. Ak ich nerešpektujeme, nedostávame sa do rozporu s nejakým hlúpym zákonodarcom, ale sami so sebou, so zákonom, ktorý je v nás, ale nezávisí od nás; so zákonom, ktorý nás robí tým, čím sme: ľudskou bytosťou.

Túžime po slobode, možno sú naším snom akrobati a kaskadéri, ktorí zdanlivo vzdorujú prirodzeným zákonom, v takmer božskej slobode sa vrhajú strmhlav z vysokých skál, robia saltá na motorke a cvičia na krídlach lietadiel. V skutočnosti akrobat je prvotriedny znalec zákonov mechaniky; len preto ich zdanlivo prekonáva, lebo ich rešpektuje. Rešpektovanie zákonov vlastného tela a prírody je to, čo nám umožňuje fantastické dobrodružstvo, čo nám dáva nevídanú slobodu.

Pokúsme sa stručne formulovať a zovšeobecniť princíp, ktorý sme tu vysvetlili. Objavili sme niečo veľmi dôležité: Náš svet spočíva na demokratických princípoch. Môžeme robiť, čo chceme. Na križovatkách nášho života nestojí vesmírny policajt a nezasahuje do nášho počínania. Na druhej strane my sami a príroda okolo nás nosí v sebe zákon aj sankcie. Ak porušíme pravidlá hry, zakódované v našich génoch, ponesieme následky. Za tieto prehrešky nám nikto nedá blokovú pokutu, ani nás nepredvolá na výsluch. V tejto hre zákonom, policajtom, sudcom aj vykonávateľom rozsudku je naše telo, my sami. Napriek tomu tresty za priestupky sú mimoriadne tvrdé. Vinníci bývajú trestaní doživotne sklerózou, dnou či ischemickou chorobou srdca, podmienečne odsúdení na trest smrti infarktom alebo rakovinou. Ale zákon v nás je aj milosrdný: kým nie je prineskoro, milosť dostane každý, kto sa rozhodne rešpektovať princípy života.

Rozumná výživa nie je jedinou podmienkou zdravia. Na to, či sme zdraví alebo chorí, vplýva veľa okolností, ale rozhodujúcim faktorom je psychika, konkrétne: etické postoje človeka, jeho vzťah k sebe, k ostatným ľuďom, k životu. Túto pravdu poznali už lekári a liečitelia staroveku a k tomuto názoru smeruje aj moderná medicína. Na začiatku storočia sa predpokladalo, že iba malé percento chorôb patrí medzi tzv. psychosomatické choroby, čiže tie, u ktorých chorobné zmeny v telesnej oblasti (grécky soma=telo) sú zavinuté alebo spoluzavinené psychickými faktormi. V súčasnosti nadobúda prevahu poznanie, že chybné postoje a narušená psychika sú dôležitými faktormi pri vzniku väčšiny chorôb. Táto závislosť je vedecky dokázaná a dôkladne preskúmaná napríklad v súvislosti so srdcovocievnymi chorobami.

Zdravie je teda v prvom rade problém psychický a etický. Presvedčivo to ukázali aj vedecké výskumy storočných ľudí, ktorí i vo vysokom veku žili aktívnym pracovným, spoločenským a manželským životom. Tieto výskumy sa uskutočnili pracovným, spoločenským a manželským životom. Tieto výskumy sa uskutočnili v rôznych častiach sveta a dokázali, že rozhodujúcim faktorom dlhého života nie je abstinencia od alkoholu a nikotínu, spôsob výživy, sparťanský spôsob života, ale vzťah k ľudskému prostrediu. Zdraví storočnici konali užitočnú prácu, boli aktívne zapojení do života rodiny a obce, boli váženými a vyhľadávanými poradcami mladších.

Ďalším dôkazom sú prípady takzvaného spontánneho uzdravenia z nádorových chorôb, ktorý pozná takmer každý lekár z vlastnej praxe. Všetky prípady, s ktorými som sa stretol buď sám, alebo cez literatúru, boli podmienené zmenou postojov voči sebe, životu a ostatným ľuďom. Výstižne to vyjadrila istá pacientka v rakúskej televízii: „Uzdravila som sa z rakoviny vďaka tomu, že som sa stala iným človekom… Predtým som bola zatrpknutá, plná úzkosti, ale stala som sa žiarivým človekom (ich bin ein strahlender Mensch geworden)“.

Všetko nasvedčuje tomu, že náš organizmus je prostredníctvom hormonálnej regulácie závislý na zdravom fungovaní psychiky. Potrebuje pozitívne city, impulzy lásky, žičlivosti, radosti a dobrej pohody, aby imunitný systém a hormonálna regulácia dobre pracovali. Človek je geneticky programovaný tak, že jeho organizmus potrebuje láskyplný vzťah k iným ľuďom práve tak ako vitamíny alebo bielkoviny.
Skutočnosti, o ktorých sme práve hovorili, nie sú idey básnika alebo filozofa, ale empiricky overené fakty. Ak sa dobre rozhliadneme okolo seba, nemalo by nás prekvapovať. Nech ide o akýkoľvek praktický problém, či už v oblasti výchovy a kultúry, spoločnosti alebo ekonomiky, pri hĺbkovej analýze natrafíme na problém etiky ľudských vzťahov. Podobne ako o ľudskom organizme, aj o ekonomických, spoločenských a výchovných systémoch môžeme povedať: môžu správne fungovať iba za predpokladu žičlivých vzťahov medzi ľuďmi. Zdravie jednotlivého človeka aj zdravie spoločnosti vo svojej najhlbšej podstate nie je problém technický alebo organizačný.

Nech analyzujeme akýkoľvek sociálny či ekonomický problém, vždy natrafíme na problém ľudských vzťahov. Ignorovanie potrieb a práv iných je najhlbším dôvodom, prečo sa zdravotný stav zhoršuje i pri nasadení čoraz drahších prístrojov a liekov, prečo ekonomické systémy nefungujú, prečo narastá napätie medzi národmi a vo vnútri spoločenských systémov, prečo sa zvyšuje kriminalita dospelých a počet psychicky narušených detí, prečo sa prehlbuje ekologická katastrofa, hroziaca zničením života na zemi.

Fakty, ktoré máme k dispozícii, dávajú nádej, že sme našli nielen príčinu choroby, ale aj účinný liek a terapiu. Chorého človeka a chorú spoločnosť možno vyliečiť, ak pridáme k tabletkám, injekciám a technicko-organizačným opatreniam dostatočnú dávku dôvery, radosti a nezištnej lásky.
Je to náročná terapia a okrem malých výnimiek nepatrí k službám, ktoré naše zdravotníctvo v súčasnosti poskytuje. Šíri sa len od človeka. Bude trvať desaťročia, možno stáročia, kým prenikne celú spoločnosť. Ale vo svojom osobnom živote môžeme ju uplatniť už teraz.

Like it.? Share it: